NECH JE TICHO TVOJÍM UČITEĽOM…

Ahojte,

pred pár dňami som dočítala zaujímavú knihu Labyrint pohybu – rozhovory s Prof. PaedDr. Pavlom Kolářom, Ph.D., ktorý sa dlhé roky venuje oblasti rehabilitácie a telovýchovného lekárstva a upútala ma jedna časť, ktorá sa týkala spôsobu ako cvičíme – konkrétne cvičenia s hudbou alebo bez hudby.

Všade kam sa pozrieme, či už sú to bežci v parku, cyklisti, korčuliari, cvičenia ako pilates alebo nadšenci v posilovniach, všade nám do hlavy hučí hudba. Výnimku tvoria snáď len bojové umenia, plavci (tam by plávanie so slúchadlami bolo asi komplikované :D) a jóga (teda až na niektoré výnimky).

Pán Kolář porovnával západný spôsob cvičenia s východným. Dovolím si jeho slová voľne preložiť.

Kým v tom našom “západnom” posilňujeme svaly a uši si zapchávame, jóga alebo tai-či dávajú dôraz na to, aby sme sa učili čítať naše zmysly, teda vstupné dáta. Preto sa tieto pohyby robia pomaly (a v tichu). Učíme sa tak naše zmysly lepšie rozpoznávať a zvyšovať ich citlivosť.

Pre život a pre to, aby sme porozumeli sami sebe, svojím chorobám a množstvu iných vecí, je veľmi dôležité, aby sme sa naučili čítať ako samých seba, tak priestor, v ktorom sa pohybujeme.

Sama som urobila experiment. Jógu som cvičila doteraz vždy potichu. Tentokrát som si však ku cvičeniu pustila hudbu. A viete na čo som po cvičení prišla?

Že som síce cvičila, ale bolo to mechanické. Niekedy som sa pristihla, že som myšlienkami uletela úplne niekam mimo. Vôbec som nevnímala, čo v danej chvíli robím a celkovo bol pocit z cvičenia na úplne inej úrovni.

Keď cvičíme jógu tak, že sa sústredíme na to, čo v danom momente robíme, tie pocity sú diametrálne odlišné. Na túto tému som napísala aj článok Fazuľa na palici alebo ja po cvičení jógy.

Ako sa to hovorí? Pozerám, ale nevidím resp. počúvam, ale nepočujem?… Takže v mojom prípade to bolo cvičím, ale necítim.

Ako pán B.K.S. Iyengar povedal:

“Nie je to Tvoja myseľ a dokonca ani Tvoje telo, ktoré cvičí asánu. TY v nej musíš byť. Musíš cvičiť asánu s Tvojou dušou.”

Vyskúšajte si aj vy urobiť takýto malý experiment. Či už cvičíte jógu alebo beháte, bicyklujete… pri najbližšej príležitosti skúste hudbu vynechať. Skúste vnímať len svoje telo. To ako sa pohybujete. Ako je to všetko v tých našich telách poprepájané. Ako dýchate. Ako vám bije srdce…

Dajte mi potom vedieť ako vám tento experiment dopadol. 😀

Veve